Človek, pes a kôň 2008-2009
Na tejto milej akcii sme sa s Meggi zúčastnili už 2x a som veľmi spokojná aj keď sa Meggi nepredviedla tak ako mohla.
2008:
Robili sme ukazky agility. To co Meggi islo na cvicaku tak dobre tam úplne zabudla nechcela skákať, bála sa. Trošku (podotýkam trošku ) väčšie úspechy sme mali v súťažiach. V sympatiach sme síce neuspeli ale konkurencia bola veľká. V poslušnosti sa Meggi tiež nepredviedla vo veľmi dobrom svetle úplne ma ignorovala nemala záujem ani o párky (najskôr to asi spôsobila ukážka streľby na začiatku podujatia a nová pre ňu neznáma situácia s množstvom ľudí a psov) , ale aspoň doniesla aport a tak sme sa umiestnili na šiestom zo šiestich miest, ale aj to poteší 
. Najúspešnejšia bola len v jedení a žraní, kde síce nezjedla celú misku granúl (mala by ju aj na tri dni ) ale bola jediným psom ktorý ešte vôbec žral a tak sme sa umiestnili na piatom mieste 
. Celkovo bola to naša premiéra aj pre mňa aj pre Meggi a tak som dúfala že sa situácia o rok zlepší.
2009:
Na tento ročník som sa nejako zvlášť nepripravovala už len z dôvodu že som o ňom do poslednej chvíle nevedela . Avšak osud je osud a ja som v nedelu rano cestovala do Sniny spolu s dalšími mnohými agility nadšencami. Uff ale nam to dalo prace sa pozbierat a vyrazit . Atmosféra bola už od začiatku perfektná. Spoznala som nových super ľudí Meggi nových psích kamošov. Znova sme boli prihlásené do všetkych troch kategórií pri čom sme tento rok uspeli oveľa lepšie. Agility si Meggi zopakovala a znovu sa hrala na hluchú, slepú a úpne blbú do agility (čo ona nie je) a tak sme to nechali a odišli z parkúru. Avšak čo sa týka súťaží umiestnili sme sa lepšie. V jedení a žraní sme sa neumiestnili (konkurencia veľkých psov bola ohromná). Avšak čo ma veľmi potešilo bola súťaž v poslušnosti kde sa Meggi umiestnila 5 z 15 psov pri čom nazbierala 19 bodov z 25 a veľmi milo ma prekvapila svojou aktivitou a snahou poslúchať. Najviac sa mi páčila reakcia ľudí keď meggi sediac mi pri ľavej nohe poslušne čakala na to kedy jej poviem aby doniesla loptička. Potom len jemné gesto ruky a meggi sa po ňu rozbehla. Bola som na ňu naozaj pyšná. V sympatiach sme sa znovu neumiestnili ale pri konkurencii ktorú sme mali, to ani nebolo možné. Avšak tento deň v mne zanechal super zážitky a pocity, ktoré moju myseľ tak skoro neopustia.
Veľmi ma teší hlavne to že aj keď Meggi robí len malé krôčiky, jej pokrok je zo dňa na deň vidieť a to mi robí najväčšiu radosť.
